História

1922
17. decembra 1922 sa zlúčili závody „Výroba strojov München – Moosburg GmbH a „Závod Moosburg“ na výrobu poľnohospodárskych strojov" STEINBOCK AG" Moosburg.
Na začiatkoch sa vyrábali poľnohospodárske stroje ako sejačky a šrotovacie stroje. Názov "Steinbock" pochádza z ústnych tradíciíí znamení, jedného z najstarších štyroch zakladajúcich členov.

1925
Po 2-ročnom pobyte v USA prevzal Dr. Michael Schottenhamel vedenie podniku. Na základe skúseností z oblasti automatizácie a racionalizácie pohybu materiálu sa výroba nasmerovala na produkciu zdvihákov a rámcových zdvihákov. Technické vedenie závodu v tom istom roku prevzal diplomovaný inžiner Jakob Leof.
 

1929
Zameranie výroby na zdviháky a nízkozdvižné vozíky. Podnik zamestnáva 122 zamestnancov.

1933
Pri jednej príležitosti objavil tento inzerát lipský veľtrh. Dôrazne sa ukázalo, že podnik je pripravený v najvyššej miere vysvetliť témy týkajúce sa  „ vplyvu materiálu a logistiky“  

1934
Steinbock je celosvetový špičkový výrobca zdvihákov.
 

1939
Otvorenie prvej učňovskej dielne. Adekvátne vzdelanie poskytnuté kvalifikovanými pracovníkmi na základe personálnej politiky.

1940
Výraz "Steinbock-rodina“ vyjadruje zmysel pracovného prostredia a sociálnych služieb podniku.
Na obrázku je zobrazená závodná jedáleň.

1943
Prvý vzor elektrického vozíka v Nemecku sa vyrobil v Moosburgu. V dôsledku vojnových udalostí sa vozík nezačal vyrabáť seriovo.Závod zamestnáva 300 pracovníkov.

1949
Po menovej reforme došlo opäť k dopytu a vývoju vysokozdvižných vozíkov. Elektrické vozíky prvej generácie sa začíňajú vyrábať sériovo.

1951
Steinbock vyvíja a produkuje prvé prídavné zariadenia pre vysokozdvižné vozíky. Na obrázku je zobrazený elektrický vozík s bočným posuvom.

1953
Spalovacie vysokozdvižné vozíky sa zahŕňajú do výrobného programu. Vtedy boli známe pod označením „Wackelarsch“, ktoré boli licenciou firmy Irion.
 
 

1954
Prvý „skutočný“ Steinbock-dieslový vozík opúšťa závod. Vozík s dieslovým pohonom, 18 PS a nosnosť 1000 kg. Vozík sa dodáva do firmy Herkules-pivovar, Kassel a používa sa tam 2 desaťročia. Do polovice 90-ich rokov zostal vozík nezvestný a v rámci výročných aktivít v roku 1997 sa opäť objavuje. Dnes sa vozík nachádza v závode Moosburg a je ešte stále plnefunkčný.

1955
Legendárny "Piccolift" sa zahŕňa do sériovej výroby. Mimoriadne kompaktný elektrický trojkolesový vozík, ktorý je možné v súčastnosti používať.
 

1956
"Vysokozdvižný vozík je len tak dobrý ako aj jeho servis“ – Steinbock pracuje na vybudovaní a vylepšení zákaznických služieb

1957
Vývoj prvých autožeriavov pre nákladné vozidlá.

1960
Steinbock zriaďuje ďalšiu pobočku v írskom Galwayi, kde sa začínajú vyrábať elektrické vozíky.
"Triolift" je „veľký brat“ „Piccoliftu“, ktorý ponúka vylepšenú nosnosť elektrického trojkolesového vozíka.

1961
V Rodingu sa zriaďuje ďalšia pobočka a dochádza k presunu výroby paletovacích vozíkov a krídlových dverí.
 

1965
Dieselový vozík "Synchrolift" so špeciálnym vybavením pre využitie v tehelni.

1967
V tomto období sa začína využívať moderný test vyklápania. Každý vozík sa pred dodávkou otestuje a zistia sa hodnoty bezpečnosti.

1968
Pre zložky a dĺžku testu sa zriaďuje plnoautomatický kruhový test. Vozíky pod označením  „Peklo Moosburgu“ sa podrobujú tvrdým testom.

1971
Majiteľ firmy Dr. Michael Schottenhamel náhle umiera.
Steinbock dodáva pre švajčiarsku armádu veľkú zákazku na špeciálne terénne vozíky.

1972
Steinbock významnou mierou prispieva k organizácii letných Olympiských hier v Mníchove. Vozíky sa využívajú pri montáži a demontáži rôznych druhov športov ako aj zdvíhacích plošín pre televízne kamery.

1976
Vývoj skladovej a systémovej techniky. Na základe elektrického vozíka "Triolift" sa vyvíja prvý vysokoregálový zakladač, známy pod označením "Depotlift". Prvý takýto vozík sa predáva do firmy Siemens v Rodachu a ešte sa využíva.

1977
S podporou Ministerstva vnútra pre výskum a technológie vzniká výskumný projekt na tému „Ergonomická organizácia pracoviska a Redukcia hluku a vibrácie vysokozdvižných vozíkov“. Výskumom získané výsledky sa využívajú ako poklad pre výrobu moderných kabín pre vodičov dnešnej generácie.

1980
"Eurosprint" je prvý spalovací vozík, ktorého „hranica zvuku“ nedosahuje 80dB(A).

1983
Steinbock je podnikom medzinárodnej Boss-skupiny s dielňami v Anglicku, Nemecku a Španielsku. Spoločne ponúka najširší výrobný program vozíkov, ktorý zahŕňa jednoduché ručné paletizačné vozíky ako aj 50 tonové kontajnerové vozíky.

1984
Zmena distribučnej a servisnej siete obchodným zastúpením so zameraním na exklusívneho obchodníka. Vybudovanie ponúk služieb špecializovaných na vozíky.   
 

1990
Vybudovanie Servisného centra v Stammwerku Moosburg s centrálnym skladom na náhradné diely, servisnou dielňou a školiacimi miestnosťami pre predaj a servis zákazníkom

1994
Steinbock je prvý výrobca vozíkov v Nemecku certifikovaný podľa ISO 9000.

1994
Prevzatie prostredníctvom firmy Jungheinrich

1995
Položenie základného kameňa pri novostavbe závodu.
 

1997
Uzavretie podnikovej štruktúry podniku a otvorenie nových výrobných zariadení. 75. výročie firmy s rôznymi podujatiami s mottom „ Rok Steinbocku“

2000
Okrem certifikátu o kvalite podľa ISO 9001 udeľuje TÜV podniku aj certifikát zodpovedajúci životnému prostrediu podľa ISO 14001

2002
1. august, Zmena štatutu firmy na Jungheinrich Moosburg GmbH

2003, január
Rozhodnutie anglického Leightona Buzzarda o premiestnení výroby spalovacích vozíkov do Moosburgu

2003, 7.august
50. výročie Jungheinrich

2006
Založenie centra na repasáciu jazdených zariadení v Drážďanoch

2007
10 rokov od založenia firmy Jungheinrich Slovensko

2007
Otvorenie centrálneho skladu náhradných dielov pre strednú a východnú Európu v Bratislave

2007
Výroba 50 000. elektrického vysokozdvižného vozíku s technikou 48V

2008
Otvorenie nového sídla spoločnosti Jungheinrich Slovensko v Senci